Článok vznikol v spolupráci s Denníkom N, ktorý je mediálnym partnerom konferencie.
Vzdelávanie v kreatívnom myslení nie je podľa odborníčky na vzdelávanie Anne Bamford len luxusom pre bohaté štáty, ale nevyhnutnosťou pre všetkých. A to najmä vo svete rýchlo napredujúcich technológií, v ktorom je ťažko predvídať, ako sa zmení pracovný trh.
„Najsilnejšia globálna vlna kultúry a kreativity, ktorá poháňa aj ekonomiku, momentálne prichádza z Ázie. Takže ak si chce Európa udržať globálnu konkurencieschopnosť, musí sa na to tiež zamerať,“ hovorí Bamford, ktorá pochádza z Austrálie a počas kariéry bola napríklad riaditeľkou pre strategické vzdelávanie, zručnosti a kultúru mesta Londýn.
V rozhovore sa dozviete aj:
- prečo neznáša slovné spojenie „mäkké zručnosti“,
- ako dopadlo prvé celosvetové PISA testovanie kreativity,
- prečo sme kreatívni v detstve a potom to s nami ide dole vodou,
- aké výhody máme ešte stále oproti umelej inteligencii.
Skúmate súvislosť medzi kreatívnym myslením, inováciami a ekonomikou či celkovou prosperitou krajín. Ako tieto veci súvisia?
Tak, že momentálne sa všetko rýchlo mení. Od priemyslu cez technológie, zdravotníctvo až po cestovanie. Preto potrebujete zručnosti, ktoré vám umožnia tieto rýchle zmeny zvládnuť. Volám ich „fúzne zručnosti“, pretože termín „mäkké zručnosti“ (v angličtine soft skills – pozn. red.) neznášam. Najmä v angličtine to totiž vzbudzuje dojem, že sú druhoradé, ťažko zadefinovateľné a je ľahké ich nadobudnúť. V dnešnej dobe technologického pokroku sú však tieto zručnosti kľúčové. Jednou z najdôležitejších je kreatívne myslenie, čiže schopnosť prísť s množstvom rôznych a flexibilných nápadov. A potom, samozrejme, vyhodnotiť, ktoré z týchto nápadov sa aj oplatí otestovať a použiť.
Čo ešte patrí k týmto fúznym zručnostiam?
Napríklad komunikácia, spolupráca či odolnosť v skupine. Robila som výskum v desiatkach rôznych priemyselných odvetví, z ktorého vyšlo, že tieto zručnosti sú vo všetkých odvetviach konzistentné, ale nie príliš rozvinuté. Pri vzdelávaní aj v zamestnaní ich totiž zanedbávame. Pozrite sa napríklad na to, ako vyzerajú naše životopisy. Potenciálny zamestnávateľ z nich nemá šancu zistiť, aké silné fúzne zručnosti človek má.
Dobrou správou je, že tento výskum sa uskutočnil pred tým, ako sa umelá inteligencia stala široko dostupnou. To bol veľmi zaujímavý moment, keď sme zrazu v priebehu 17 dní mali 50 miliónov používateľov jazykových modelov AI. Po týchto pár dňoch si zamestnávatelia naprieč všetkými sektormi uvedomili, že majú problém a pracovný trh sa bude meniť rýchlejšie, ako si mysleli. A že potrebujú zamestnancov, ktorí budú vedieť kreatívne myslieť, spolupracovať a robiť kritické úsudky. Takže vieme, že fúzne zručnosti zostávajú napriek rôznym technológiám stabilne potrebné, zatiaľ čo niektoré typy schopností, ako napríklad kódovať v rozličných programovacích jazykoch, prichádzajú a odchádzajú.
Aj v kreatívnych odvetviach panujú obavy, že umelá inteligencia veľa ľudí nahradí a kreatívne problémy bude riešiť len pár ľudí. Čo si o tom myslíte?
Samozrejme platí, že aj tu sa veľa vecí nevyhnutne zmení. Ale zaujímavé je, že výskum na pracovníkoch v kreatívnom priemysle, ktorý prebieha vo Veľkej Británii a USA, ukázal, že ľudia, ktorí sa vnímali ako kreatívni, boli veľmi často aj veľmi zručnými používateľmi umelej inteligencie. A používali ju veľmi inovatívnymi spôsobmi.
Vieme, že výsledky umelej inteligencie sú len také dobré, ako informácie, ktoré do nej vložíte. Takže predpoveď je taká, že práve ľudia z kreatívneho priemyslu budú na čele mnohých zmien a vývoja. Vidíme to už teraz, napríklad v miere hravosti pri používaní softvéru, ktorý tvorí obrázky. Umelá inteligencia stále nie je veľmi dobrá v kreatívnych veciach ani vo fúznych zručnostiach. Ale ak ju bude používať viac kreatívnych ľudí, môže to zvýšiť v týchto oblastiach potenciál.
Napríklad?
Zjednodušenie niektorých náročnejších stránok kreativity by napríklad mohlo umožniť viacerým ľuďom, aby sa nejako kreatívne realizovali a generovali nápady. Zvyčajne sme totiž obmedzení len tými, ktoré nám napadnú náhodou – pri žehlení, v sprche alebo povedzme pri šoférovaní. Ale umelá inteligencia ich dokáže generovať na požiadanie. Nevie však usúdiť, nakoľko sú kreatívne, jedinečné a ktoré sa naozaj oplatí použiť. O tom musí rozhodnúť človek. Ak napríklad požiadate umelú inteligenciu, aby vám povedala vtip, vie ich z fleku povedať niekoľko, ale myslím, že sa na nich príliš nenasmejete. Niektoré budú priveľmi jednoduché, niektoré nebudú dávať zmysel, ale môže sa stať, že pri nejakom sa pousmejete alebo vám vďaka nemu napadne vlastný a lepší vtip. Takže AI sa dá použiť ako nástroj na zber nápadov.
Nie sú namieste obavy umelcov z toho, že pre AI nemajú pod kontrolou svoju tvorbu, ktorá je ich duševným vlastníctvom?
Myslím, že v budúcnosti sa AI bude používať aj na zabezpečenie zachovania duševného vlastníctva. Dá sa totiž zabudovať do vašej práce tak, aby tam vždy zanechávala stopu. To znamená, že jej použitie viete sledovať. Samozrejme, zatiaľ je veľmi skoro hovoriť o nejakých výsledkoch a musíme si počkať na dlhodobý vývoj. Ale ak sa kreatívni ľudia dostanú k zaujímavému nástroju, zvyčajne si s tým poradia a vytvoria niečo fajn. Dúfam, že sa to stane aj tu.
Zatiaľ však prevládajú skôr sťažnosti a obavy umelcov z toho, ako netransparentne ich diela využívajú veľké spoločnosti, ktoré na nich umelú inteligenciu trénujú.
Sú to, samozrejme, otázky, ktoré si musíme klásť a snažiť sa ich zodpovedne riešiť. Ale potom je tu aj otázka otvoreného prístupu, pretože umenie a kreativita v dejinách prekvitali vďaka zdieľaniu a otvorenosti. Umenie by nemalo byť za zatvorenými dverami, či už ide o tradičné melódie rôznych kultúr, alebo ikonické maľby, ktoré inšpirovali množstvo umelcov. Ale je dôležité premýšľať o tom, ako to bude celé fungovať tak, aby z toho profitovali aj umelci.
Výsledky v testovaniach ako PISA nie sú podľa vás dobrým indikátorom úrovne vzdelávania v krajine?
Tieto výsledky z praktického hľadiska nič neznamenajú. Znova spomeniem Fínsko. Aj oni majú v testoch PISA dobré výsledky. Ale prečo? Pretože v 70. rokoch minulého storočia urobili významné zmeny vo vzdelávaní.
Spomenuli ste, že pracovný trh budúcnosti bude potrebovať kreatívnych riešiteľov problémov. Ako zistím, či mám takúto zručnosť?
Verím, že všetci ľudia sú schopní kreativity. Pretože z výskumov vieme, že deti sa rodia ako veľmi kreatívne a zostávajú také až do veku približne ôsmich rokov. Vtedy im to kreatívne myslenie začne klesať. Takže najprv sa treba pozrieť, čo sa v tom čase stane. Zdá sa, že sa to zhoduje s časom, keď deti začínajú tráviť oveľa viac času v škole a majú veľmi formálne a miestami aj dosť obmedzujúce učebné osnovy. Naši univerzitní kolegovia z kreatívneho priemyslu často hovoria, že keď títo mladí ľudia prídu na univerzity, treba ich znova učiť, ako kreatívne myslieť.
Ale ak chcete zistiť, či ste kreatívnym mysliteľom dnes, tak by som sa zamerala na to, či ste schopní prísť s flexibilnými nápadmi. Napríklad koľko spôsobov využitia papierových spiniek si dokážete teraz rýchlo predstaviť? Sú dostatočne rozličné a majú originálne kontexty? Napríklad spinky udržia papier, ale udržali by aj nejakú bielizeň, ak by sa vám minuli štipce? To je len príklad, ale k charakteristikám kreatívneho myslenia patrí generovať nápady plynulo, pomerne rýchlo a ľahko. A tiež byť flexibilný, aby ste neuviazli len v jednom myšlienkovom kanáli.
Znie to zložito, ale ak premýšľate o svojom každodennom živote, pravdepodobne to robíte často. Začína sa to, keď sa ráno zobudíte, pozriete sa z okna a pomyslíte si: „Dnes bude trochu chladnejšie, ako som predpokladala. Čo si vyberiem zo šatníka?“ A už začínate robiť kreatívne a estetické rozhodnutia. Niekedy hovorím o kreativite a Kreativite. Kreativita s malým k sú tie malé momenty, ktoré riešite, keď povedzme zmeškáte autobus a musíte rýchlo vyriešiť nečakaný problém, ako sa dostať do práce načas.
Kreatívne myslenie sa už testuje aj v rámci medzinárodného testovania PISA. V zatiaľ jedinom, ktoré sa uskutočnilo v roku 2022, dopadol najlepšie Singapur. Na druhom mieste bola Južná Kórea a tretiu priečku si rozdelili Kanada a Austrália. Čo robia tieto krajiny a ich vzdelávací systém inak a ako sa to prejavuje na ich ekonomike?
Áno, PISA, ktoré organizuje Organizácia pre hospodársky rozvoj (OECD), sa zvyčajne spája s testovaním gramotnosti, matematiky a vedeckého myslenia. Ale aj oni si povedali, že kreatívne myslenie je dôležité a treba zistiť, ako na tom sme. Lebo keď sa pozriete na kreatívne myslenie 15-ročných ľudí, tak to slúži ako veľmi dobrý ukazovateľ toho, aká inovatívna, a tým teda aká úspešná bude krajina v budúcnosti.
Väčšina krajín si dnes meria takzvaný index inovácií. Je ich niekoľko, napríklad väčšina európskych krajín používa Európsky index inovácií. Existuje však aj Globálna tabuľka hodnotenia inovácií či Ázijská tabuľka hodnotenia inovácií, no všetky majú podobné ukazovatele. No a testovanie PISA slúži ako naozaj dobrý prediktor toho, aké skóre dosiahne krajina v indexe inovácií.
Napríklad Singapur je na prvom mieste v teste PISA a aj na štvrtom mieste v Globálnom inovačnom indexe. V Austrálii, ktorá bola na treťom mieste v teste PISA, to má horšiu koreláciu, pretože krajina klesla v hodnotení inovácií na 23. miesto. Vo vzdelávaní detí nám to teda očividne ide. Austrálske školy dbajú na kreativitu, veľa výučby sa deje mimo tried, kde si deti môžu veci vyskúšať alebo ich odpozorovať v prírode. Kreatívne zručnosti sú uznané aj v rámci učebných osnov, lebo bez toho by to nešlo. Problém teda nastáva niekde inde, lebo cieľom by malo byť, aby sa Austrália umiestnila na štvrtom mieste aj v indexe inovácií. Austrálska vláda sa teraz preto zameriava na to, čo sa deje v oblasti inovácií v univerzitnom sektore či v podpore startupov.
Čo sa ľuďom v Austrálii stane medzi 15. rokom a začiatkom podnikania?
Jedna vec je, že v Austrálii máme veľmi prísne záverečné stredoškolské skúšky a univerzity majú veľmi vysoké latky pri prijímačkách. Takže zrazu, v posledných rokoch školy, začnú zabúdať na svoju kreativitu a veľmi sa sústreďujú na úspešné absolvovanie skúšok. Ale potom začnete pozorovať, že inovácie upadajú.
Tiež máte problémy, ktoré súvisia so širším podnikateľským prostredím. Napríklad vláda a tvorcovia politík by sa mali pýtať, či máme právne rámce, ktoré podnikom uľahčujú kreativitu, či investičné politiky podporujú určitú úroveň zdravého riskovania v biznise a podobne. Lebo toto všetko sú veci, o ktorých vieme, že inovácie podporujú. Aj samotný priemysel by mal prevziať zodpovednosť a snažiť sa zamestnancom vytvoriť podmienky, ktoré prinesú viac inovácií.
Ako si v hodnotení kreatívneho myslenia počínali európske krajiny? Na prvých priečkach som ich príliš neevidovala.
Celkovo sa im veľmi nedarilo a myslím, že niektoré krajiny boli aj nepríjemne prekvapené, lebo si mysleli, že to bude lepšie. V rámci Európy sa nadpriemerne darilo severským krajinám a Portugalsku. To má za sebou dekádu silnej podpory kreatívneho rozvoja a inovácií zo strany vlády a je to vidieť. No a potom je tu napríklad Švajčiarsko, ktoré je pre mňa ako výskumníčku tiež zaujímavé. V hodnotení inovácií si ako krajina počínalo celkom dobre, ale v kreatívnom myslení u mladších ľudí už také dobré výsledky nedosiahlo. Takže sú takmer opačným prípadom ako Austrália. Možno by Austrália a Švajčiarsko mali úzko spolupracovať, aby zistili, ako zlepšiť oba faktory a v akých momentoch im inovačná schopnosť klesá.
Fúzne zručnosti totiž trochu pripomínajú fyzické cvičenie. Aby ste z nich benefitovali, musíte ich využívať často a počas celého života. Ak vezmete človeka so silným kreatívnym myslením a dáte ho do práce, ktorá ich od neho nikdy nevyžaduje, má tendenciu z nej rýchlo odísť. Vieme, že vo veľkých mestách odchádzajú takíto „nevyužití“ ľudia približne do deviatich mesiacov. V Európe zostávajú dlhšie, ale sú v práci čoraz nespokojnejší a produktivita im začne výrazne klesať. Takže pokiaľ svoje kreatívne myslenie necvičíte, bude upadať.
Ako si ho teda cvičiť?
Treba myslieť na to, že vzdelávanie a učenie sa sú celoživotná záležitosť. Podobne ako udržiavanie fyzickej formy. Čoraz viac ľudí rozumie tomu, že ukončiť vzdelávanie tým, že absolvujú štvorročný univerzitný program, nie je funkčný model.
Mení sa aj pohľad na rozvíjanie fúznych zručností na univerzitách. Nedávno som napríklad prišla z Hongkonskej univerzity, kde majú všetci študenti spoločný prvý ročník, ktorý je zameraný len na ich rozvoj. Hongkong má tiež dosť rigidný systém skúšok a zistil, že preto dochádza k veľkému poklesu fúznych zručností u študentov. Takže teraz tento program musia absolvovať nielen študenti umeleckých predmetov, ale napríklad aj študenti medicíny. V Singapure je zase na rozvoj fúznych zručností k dispozícii veľa kurzov a ľudia na ne dostávajú každoročne poukazy. Takže to nefunguje len pri vzdelávaní vo firmách a školách, ale aj pri individuálnom rozhodnutí, čo si kto najviac potrebuje zlepšiť.
Slovenská kultúrna scéna je momentálne pod silným tlakom ministerky kultúry, ktorá má veľmi úzky a nacionalistický pohľad na to, ako by malo umelecké dielo vyzerať. Mnohé projekty, ktoré do toho nezapadajú alebo nekopírujú jej pohľad na svet, sú rušené alebo nie sú podporované. Aké následky môže mať takéto okresanie kultúrnej scény na spoločnosť?
Dosť zničujúci, lebo jedným z faktorov uľahčujúcich kreatívne myslenie je rozmanitosť. Takže ak začnete obmedzovať rozmanitosť umenia, kultúrneho prejavu, ľudí či prostredia, tak obmedzujete aj schopnosť kreatívneho myslenia, čo má vplyv na spomenutý inovačný index a ekonomiku. Kreatívne myslenie môžu za nejakých okolností naštartovať aj reštrikcie, ale nefunguje to, keď sú obmedzenia systémové a neumožňujú rozkvet rozmanitosti.
Ak chcete zvýšiť svoje skóre kreatívneho myslenia a posilniť inovácie kľúčové na ekonomický úspech krajiny, ministerstvo kultúry musí spolupracovať s ministerstvom školstva a tiež s ministerstvami, pod ktoré spadá priemysel. Mimochodom, vyžaduje to aj nový rámec UNECSO pre umenie a kultúru, ku ktorému sa Slovensko, rovnako ako väčšina krajín sveta, prihlásilo. Len tak totiž zistíte, či tok kreativity a inovácií funguje a má žiadaný efekt.
Lebo aj keby ste pod vašou krajinou našli obrovskú diamantovú baňu, neuspejete, ak nebudete mať inovácie na vyťaženie a využitie tých diamantov. Takže aby ste vedeli lepšie využiť umenie a kultúru, možno by ste sa mali pozrieť na krajiny ako Portugalsko, Švédsko či Fínsko, ktoré to robia dobre.
V akých neočakávaných oblastiach možno vidieť pozitívny vplyv umenia a kultúry?
Jedna z vecí, ktorú som skúmala, sa týka ich vplyvu na fyzické a duševné zdravie. Mnoho ľudí má pocit, že ich život neprekvitá, a umenie tu môže pomôcť všelijakými prekvapivými spôsobmi. Vo fyzickom zdraví je to napríklad zlepšenie rovnováhy u starších ľudí. V Spojenom kráľovstve vám lekári môžu umenie aj predpísať. Z výskumov tiež vieme, že ľudia, ktorí sú aktívni v umení, kreativite a kultúre, sa tiež s väčšou pravdepodobnosťou starajú o svoje životné prostredie, s väčšou pravdepodobnosťou recyklujú, šetria energiu či záhradkárčia.
Robila som aj veľa výskumu o významnej úlohe, ktorú majú umenie a kultúra pri podpore demokratického občianstva. U ľudí zapojených do umenia je totiž väčšia pravdepodobnosť, že budú voliť a budú sa zaujímať o formálne a neformálne demokratické procesy. Sú tu aj zábavné výsledky, ktoré sa týkajú osobného života. Napríklad je pravdepodobnejšie, že ľudia ktorí sa zaujímajú o kultúru a umenie, budú mať dlhotrvajúce priateľstvá.
O tom všetkom sa uskutočnili rozsiahle štúdie, takže to nie sú len nejaké moje zbožné priania. Počas pandémie covidu sme videli, že aj keď to bolo pre umelcov veľmi ťažké obdobie, ľudia hľadali spôsoby, ako by si mohli niečo malé vytvoriť sami, lebo im to strašne chýbalo. Začali prekvitať online lekcie maľby, spevu, vrátili sme sa k dávno zabudnutým postupom pri tvorbe jedla a podobne.
Na kváskovanie som už aj zabudla.
Presne. Proste sme potrebovali v tom krízovom bode niečo tvoriť. Inak fúzne zručnosti sú veľmi využívané aj v gastronómii. Pretože keď idete jesť niekam von, nie je to iba o vašich chuťových pohárikoch. Zážitok tvoria aj estetika jedla či reštaurácie, hudba, ktorá v nej znie, prístup personálu. Takže v každej oblasti života je výhodou mať tieto veci integrované.
Vo svete sa posledné roky darí veľmi úspešne presadzovať kórejskej a japonskej kultúre, najmä hudobným štýlom k-pop a j-pop. Vďaka čomu sa im to podarilo?
Áno, tieto krajiny svojou popkultúrou spravili dieru do sveta, pričom úplnou priekopníčkou bola Južná Kórea a Japonsko teraz dobieha zameškané. Kórea tento rok oslávila 20 rokov od založenia Kórejskej služby pre vzdelávanie v oblasti umenia a kultúry (KACES). Vznikla, pretože v krajine bola silná politická vôľa zmeniť sa z ekonomiky produkcie a opakovania na ekonomiku tvorby. Politici si uvedomili, že to budú dlhodobé a veľké zmeny, a tak založili veľkú a vplyvnú verejnú agentúru, ktorá síce bola plne podporovaná vládou, ale tá na ňu spätne nemala priamy dosah.
Kórea má dosť nestabilnú vládu, preto túto agentúru cielene nastavili tak, aby politická zmena jej podporu nezastavila. Agentúra sa cielene začala venovať umeniu, kultúre a kreativite na všetkých úrovniach vzdelávania. Preto nie je prekvapením, že hlavný dovoz a vývoz Kórey je dnes poháňaný kreativitou. A nie je to len k-pop. Napríklad aj spoločnosť Samsung prispela k tomu, že krajina, ktorá vyrábala kópie už existujúcich produktov, sa zmenila na inovátora, ktorý prináša úplne nové veci.
Aj k-pop bol vládou poháňaný projekt?
Do veľkej miery bol poháňaný jej iniciatívou a potom vystrelil do celého sveta. Veľkým „vedľajším produktom“ tohto boomu sú aj kórejská móda a turizmus. Komerčný úspech k-popu a j-popu totiž naštartoval celkový záujem o tieto krajiny. Kórejské filmy sa pred pár rokmi dostali až na Oscary, kórejské jedlo sa stáva stále populárnejším, výrazne rastie kórejský herný priemysel. Je to taký pohyb snehovej gule.
Dnes máte turistov, ktorí chodia do Kórey, aby videli nejakú konkrétnu scenériu, ktorú poznajú z hry, a urobili si tam selfie. Je to skvelý príklad toho, že keď vláda berie tento segment vážne, vidí súvislosť medzi ekonomickým úspechom a kreativitou a stanoví dlhodobú stratégiu, môže dosiahnuť fakt veľa. Kórea si vďaka tomuto neuveriteľne polepšila. Zároveň sú druhí v rebríčku kreatívneho myslenia a v prvej trojke v oblasti globálnych inovácií. Takže to je skvelá odmena za úsilie, ktoré do toho krajina investovala, a zároveň dôkaz, že to funguje.
Spomenuli ste, že veľká vlna kreativity prichádza z Ázie. V Európe sme si dlho mysleli, že my sme tí kreatívni, a ázijským krajinám sme stereotypne prisudzovali skôr pracovitosť než kreativitu.
Áno, existuje takýto stereotypný naratív, že ázijské národy síce tvrdo, no repetitívne pracujú. Ale najsilnejšia globálna vlna kultúry a kreativity, ktorá poháňa aj ekonomiku, momentálne prichádza z Ázie. Takže ak si chce Európa udržať globálnu konkurencieschopnosť, musí sa na to tiež zamerať.
Napríklad v Číne vynaložili obrovské úsilie na rozvoj kreativity v oblasti elektromobilov a dnes majú prakticky kontrolu nad globálnym trhom, pretože vytvorili rôznorodejšie verzie týchto áut. V Indii vidíte, ako sa kreativita a umenie spájajú napríklad vo filmovom či módnom priemysle, kde sú masívnymi producentmi aj spotrebiteľmi. Zoberte si, že to sú krajiny, ktoré majú dokopy takmer 3 miliardy obyvateľov.
Ale aj keď sa pozrieme do Afriky, kde máte veľmi mladú populáciu, tak napríklad v Nigérii vzniká veľká rapová scéna. Keňa je celkovo obrovským kultúrnym centrom. Dokonca aj niektoré tradičné krajiny na Blízkom východe, napríklad Katar, začínajú priorizovať investície do rozvoja kreatívneho ekosystému. Ale, samozrejme, existujú aj „sivé zóny“ prílišnej samoľúbosti a až prílišnej tradičnosti. To sú miesta, ktoré nevidia dobre do budúcnosti, a tak sa radšej pozerajú do minulosti. A to nielen z pohľadu umenia.
Klíma v slovenskej kultúrnej politike nie je momentálne veľmi inovatívna. Čo teda môže urobiť jednotlivec alebo malé firmy na posilnenie kreatívnej a inovačnej sily?
Myslím si, že veľa. Nedávno som napríklad počúvala o malej inovatívnej architektonickej firme, ktorá prerobila opustenú čerpaciu stanicu na kino. Nemali na to takmer žiadne peniaze, ale s podporou komunity a ľudí dokázali vytvoriť inovatívny a úspešný projekt, ktorý sa ujal, lebo bol originálny a hravý. Preto by som chcela povzbudiť malých a individuálnych tvorcov, aby naďalej tvorili, lebo vždy, keď niečo vyprodukujú, je to samo osebe kreatívne a stáva sa to súčasťou inovácie krajiny. Hodnotu jednotlivca netreba podceňovať. Taylor Swift je momentálne jednou z najväčších firiem na svete. Je to jedna osoba, ktorá má síce obrovský tím, ale celý tento kolos stojí na nej.
Vlády si to nie vždy uvedomujú, čo je na škodu, lebo potom často tvoria a šíria škodlivé politiky. Napríklad tie, ktoré okresávajú umelecké kurzy na školách. Neuvedomujú si pritom, že to môže viesť k ekonomickému poklesu, nižšej produktivite a úbytku fúznych zručností. Najmä vo svete rýchleho technologického pokroku, kde sa veľa vecí nedá predvídať, sú pritom kľúčové. Čiže mali by sme si uvedomiť, že venovať sa kreatívnemu mysleniu vo vzdelávaní nie je luxus. Budú ho potrebovať aj ľudia zo znevýhodneného prostredia, aby sa presadili na pracovnom trhu. Pretože tí privilegovaní budú mať oveľa menší problém získať rýchlo nové a potrebné zručnosti.
Anne Bamford je odborníčkou na vzdelávanie, rozvoj zručností a talentu. Vo svojom výskume sa venovala otázkam kreativity, technológií, inovácie, rozmanitosti, sociálneho vplyvu a rovnosti. Pôsobí ako riaditeľka Medzinárodnej výskumnej agentúry a prezidentka organizácie Education Inspiring Peace Laboratory. Bola riaditeľkou pre strategické vzdelávanie, zručnosti a kultúru mesta Londýn.
Autorka: Zuzana Vitková
Článok uverejnený v Denník N v septembri 2025.
