Sčítať, odčítať či percentá – to zvládame takmer všetci a mnohí denne. Stačí však pridať trochu zložitosti a používanie matematiky prudko klesá. Ukazuje to nový online prieskum na vzorke    1 004 respondentov, ktorý pre neziskovú organizáciu Indícia vypracovala agentúra NMS Market Research Slovakia.

Čím zložitejšia matematika, tým menej sa jej dotkneme

Základnú aritmetiku používa denne 48,8 % ľudí a aspoň príležitostne k nej siahne až 88,9 % populácie. Akonáhle však pribudne zložitosť, čísla sa prepadávajú: algebru a vzorce nepoužíva nikdy 61,6 % opýtaných a k funkciám či deriváciám sa nikdy nevráti 72,7 % ľudí – denne sa im venuje len necelé 3 % populácie. Podobne prudko klesá aj práca s tabuľkami a dátami: denne s nimi pracuje len 12,1 % ľudí, zatiaľ čo 35,2 % s nimi nepracuje nikdy.

Denné používanie matematiky podľa oblastí:

Čo nám dala matematika do života?

Na túto otázku odpovedalo len 49,3 % ľudí, že im dala konkrétne počtárske zručnosti, ktoré denne používajú. 31,5 % si z hodín matematiky odnieslo logické a štruktúrované myslenie, 14,4 % systematickosť a vytrvalosť, 10 % schopnosť abstraktne uvažovať. A takmer každý ôsmy človek (12,7 %) si myslí, že mu nepomohla v ničom podstatnom. Prof. Ladislav Kvasz, teoretik didaktiky matematiky, Univerzita Karlova v Prahe hovorí: „Zmyslom učenia sa matematiky je rozvoj myslenia. To, čo sa často označuje pojmom kritické myslenie, je kritický postoj k dátam. Kritické myslenie je proste matematika. Po 6 rokoch fašizmu a 40 rokoch komunizmu sa z vyučovania matematiky kritické myslenie vytratilo, ale v zásade to je podstata matematiky — vedieť, kedy niečo platí, a prečo, a kedy to neplatí, a prečo.“

Na scénu nastupuje umelá inteligencia

Najpoužívanejšou pomôckou pri počítaní zostáva kalkulačka (72,0 %). Čoraz viac sa však presadzuje aj umelá inteligencia: nástroje typu ChatGPT na matematické či dátové problémy už vyskúšal každý piaty Slovák (19,6 %), medzi mladými vo veku 18 až 24 rokov je to až 39 %, teda takmer dvojnásobok priemeru.

Čo nástup AI nástrojov znamená pre vyučovanie matematiky?

Odpovedá prof. Ivan Kalaš z Katedry didaktiky matematiky, fyziky a informatiky, FMFI UK v Bratislave:

„Neregulovaný nástup AI znamená pre naše školy obrovskú pascu. AI stále lepšie zdolávajú úlohy, ktoré doposiaľ vyžadovali našu intelektuálnu námahu a ktorých riešenie nám prinášalo radosť. Poslanie vzdelávania je okrem iného aj rozvíjať v žiakoch radosť z poznávania a z premýšľania. Nesmieme dovoliť, aby žiaci o tieto úžasné momenty prišli. Z týchto dôvodov oznámil napr. primátor mesta New York, že od 1. septembra platí zákaz používania AI na základných školách mesta. Jeho ambícia je zákaz rozšíriť aj na stredné školy. Slovenské školstvo robí v integrácii AI do škôl ambiciózny krok. Ale opačným smerom.“

1 200 hodín matematiky za deväť rokov – a čo za ne Slovensko dostáva

Základná škola venuje matematike viac ako 1 200 vyučovacích hodín matematiky. Má zmysel venovať sa toľko hodín niečomu, čo si potom väčšina ľudí myslí, že nevyužíva? Čo by sme sa v dobe AI mali na matematike učiť? Odpovedá prof. Kvasz: „Ja si myslím, že v zásade to, čo vždy, teda argumenty – prečo niečo platí, čo sa stane, keď zmením predpoklady, dá sa to zovšeobecniť? AI je veľmi efektívna metóda vykrádania cudzích textov, a neviem prečo by sme tomu mali prispôsobiť práve vyučovanie matematiky.“ A dopĺňa ho Peter Halák, riaditeľ Indície: „To, že máme pocit, že matematiku nepoužívame, je spôsobené skôr formou učenia ako obsahom daného predmetu. Aj preto Indícia šíri na školy Hejného metódu vyučovania matematiky, ktorá neučí deti memorovať vzorce a počítať na rýchlosť, ale naopak rozvíja v nich schopnosť riešiť problémy, spolupracovať, argumentovať, poučiť sa z chyby – a to riešime v živote všetci denne. Akurát si neuvedomujeme, že práve tieto veci by sme mohli vedieť lepšie vďaka matematike. “

Ako sa investícia 1200 hodín premieta do výsledkov?

Podľa najnovšieho testovania PISA 2025 sú slovenskí žiaci v matematike máličko nad priemerom krajín OECD. Samotné slovenské skóre sa pritom oproti roku 2022 štatisticky významne nezmenilo (+5 bodov) – nad priemer sme sa dostali najmä preto, že priemer OECD medzičasom klesol. Do rizikovej skupiny bez základných zručností patrí 32,2 % žiakov, do skupiny najúspešnejších 9,1 %.

Diskusia bude pokračovať na konferencii Eduforum

Otázku – akú matematiku vlastne potrebujeme v ére počítačov a umelej inteligencie – roky otvára britský matematik a vizionár Conrad Wolfram, ktorý presadzuje, aby školy učili menej ručného počítania a viac uvažovania nad dátami a problémami. Wolfram bude jedným z hostí konferencie Eduforum, ktorá sa uskutoční 8. októbra 2026 v Grand Hoteli River Park v Bratislave. Vystúpi tu so svojou prednáškou a zároveň bude viesť interaktívnu diskusiu s účastníkmi konferencie, ktorej sa zúčastnia aj profesori Kvasz a Kalaš a učiteľka matematiky a lektorka Hejného metódy, Lucia Finková. Diskusia sa bude venovať týmto témam:

  • dá sa obhájiť, že učíme 1200 hodín matematiky, ak si ľudia myslia, že ju nepotrebujú k životu?
  • je matematika nenahraditeľný rozvoj myslenia, ktorý nevie priniesť iný predmet?
  • stačí zachovať súčasný obsah učiva a zamerať sa na inovatívne metódy alebo nastal čas na upustenie od zložitých výpočtov a zameranie sa na prácu s dátami a reálnymi problémami?


Príďte hľadať odpovede spolu s nami na konferenciu Eduforum.